Začínajúci chovatelia, ktorí sa už ako tak zaujímali o preteky poštových holubov zrejme vedia, že pre úspešnú pretekovú sezónu je potrebná špeciálna starostlivosť o pretekárov. No pre tých, ktorí sa s tým celým len zoznamujú je tu práve tento článok.

Čo sa skrýva pod metódami chovu? Za normálnych okolností by si počas jarných a letných mesiacov holuby žili svojim životom, venovali by sa "rodinnému životu", vychovávali by mláďatá, zháňali potravu, stavali hniezda atď...My však od nich očakávame, že sa zúčastnia 20 pretekov s týždennou frekvenciou, z ktorých sú niektoré veľmi náročné a dajú zabrať aj tým najlepším športovcom z nášho holubníka. Ako to teda spojiť?

Prirodzená metóda

Pod prirodzenou metódou sa skrýva jednoduché skĺbenie pretekovej sezóny s bežným režimom na holubníku. Holubom teda umožňujeme počas sezóny hniezdiť a na preteky zvyčajne posielame jedného z rodičov prípadne ich podľa možností striedame.
Prvý týždeň po vyliahnutí by mali byť rodičia doma Našimi obmedzeniami sa stávajú niektoré fázy hniezdenia, holuby z hniezda napr. neposielame tesne pre liahnutím mláďat, ani počas prvého týždňa po vyliahnutí. Keď sú mláďatá väčšie, vyžadujú viac potravy, rodičov to vtedy viac vyčerpá, čo vidieť aj na ich fyzickej kondícii a my by sme to mali taktiež zohľadniť pri nasadzovaní.

Výhodou prirodzenej metódy je hlavne jej jednoduchosť. Od chovateľa nie sú potrebné žiadne špeciálne zásahy okrem bežných úkonov akými sú kŕmenie, čistenie a pod. Je vhodná pre začínajúcich chovateľov, ktorí sa s pretekmi len zoznamujú a tiež pre tých zaneprázdnených, ktorí nemajú možnosť dodržiavať kamennú pravidelnosť pri chovateľských úkonoch.

Nevýhodou sa stáva zvyšujúca sa únava holubov v priebehu sezóny a tiež obmedzený výber pretekárov na jednotlivé preteky. Istotne si nemôžme dovoliť na každý pretek naložiť všetky holuby a nechať doma prázdny holubník s mláďatami na hniezdach a očakávať udržateľné výsledky počas celej sezóny. Obmedzenia sa dajú minimalizovať riadeným hniezdením. Z neskorších liahní nechávajú chovatelia v hniezde iba jedno mláďa, niektorí dokonca menia vajcia za plastové, aby znížili záťaž holubov kŕmením.

Vdovská metóda

Pre zvýšenie výkonnosti a motivácie pretekárov bola chovateľmi vyvinutá vdovská metóda. V princípe sa jedná o oddelenie holubíc (vdov) od holubov (vdovcov) na začiatku pretekovej sezóny ešte počas dokrmovania mláďat z prvej liahne. Zabráni sa tak ďalšiemu hniezdeniu počas pretekovej sezóny, tým vzniká priestor pre rýchlejšiu regeneráciu a taktiež sa otvárajú nové možnosti pre motiváciu pretekárov.

Pretekov sa spravidla zúčastňujú vdovci. Pre ich vyššiu motiváciu chovatelia pred pretekom prinesú do holubníka vdovy a nechajú ich chvíľu spolu pobudnúť, často bez možnosti priameho kontaktu, aby neprišlo k aktu párenia pred pretekom.
Pohľad do vdovského holubníkaPo prílete vdovcov majú jednotlivé páry umožnené byť spolu aj niekoľko hodín, čo slúži ako odmena za skorý prílet domov. Po pretekovej sezóne chovatelia umožnia párom odchovať jedno alebo dve mláďatá.

Špeciálnu starostlivosť si vyžadujú aj vdovy, ktoré sú väčšinou umiestnené vo voliérových holubníkoch, podľa možností čo najďalej od vdovského holubníka, aby ich vdovci nemohli počuť a počas tréningov ani vidieť. Je potrebné im podávať diétne kŕmne zmesi, ktoré potlačia riziko priberania a tiež chuť na párenie medzi sebou. Niektorí chovatelia uprednostňujú vdovy bez možnosti voľného pohybu, iní ich zase podľa možností nechajú preletieť počas dňa.

Výhodou vdovského systému je jednoznačne rýchla regenerácia vdovcov a ich špecializácia iba na preteky. Chovateľ tak má menej komplikácii pri výbere pretekárov a často sa stáva, že doma skutočne ostane iba prázdny holubník.

Nevýhodou môže byť časová náročnosť - veľa chovateľov potvrdí, že vdovci sú nároční na pravidelnosť kŕmenia a tréningov. Aj načasovanie jednotlivých chovateľských úkonov si vyžaduje veľmi precízny prístup a je tu obrovský priestor pre chyby. Veľkou nevýhodou, na ktorú pri klasickom vdovstve netreba zabúdať je nevyužitý potenciál holubíc. Tie často excelujú na dlhých tratiach ale aj ako univerzálne pretekárky.

Nie je výnimočné, keď má chovateľ po prechode na vdovstvo horšie výsledky ako predtým s prirodzenou metódou. Chce to čas a skúsenosti, no doterajší vývoj ukazuje, že práve s vdovskou metódou dosahujú chovatelia najväčšie úspechy.

Metóda totálneho vdovstva

Totálne vdovstvo je odnož vdovského systému, v ktorej nájdu svoje uplatnenie aj holubice. Okrem denných tréningov vdovcov sa tu myslí aj na vdovy, ktoré sú trénované a kŕmené tak, aby boli aj ony pripravené na preteky.

Chovateľ má takto na výber oveľa širšiu paletu pretekárov každý týždeň a nemrhá sa potenciálom holubíc. Cenou je však ešte vyššia časová náročnosť ako pri klasickom vdovstve vzhľadom na potrebné denné tréningy holubíc. Myslieť treba aj na to, že na pretek by mal ísť iba jeden z vdovského páru, aby ho mohol jeho partner čakať odpočinutý ako odmena za vynaloženú námahu. Metóda je teda náročná na plánovanie a organizáciu chovu, no dokáže priniesť ovocie vo forme výborných výsledkov na všetkých typoch pretekov.

Vyššie uvedené metódy patria medzi najbežnejšie používané na Slovensku aj vo svete. Existuje určite množstvo ich odnoží alebo individuálnych úprav, ktoré bývajú špeciálnym tajomstvom úspechu chovateľov, ktorí ich u seba vyvíjajú a testujú. Krása pretekov poštových holubov je aj v tom, že každý môže mať svoju "vlastnú metódu", ktorá funguje práve pre jeho holuby.

Zo špeciálnych som nespomenul metódu zatmievania holubníka, o ktorej by som v budúcnosti napísal samostatný článok. No a samozrejme tu chýbajú metódy, o ktorých neviem, preto budem rád, ak ma niekto z chovateľov doplní.